Vážení klienti,
v týždni od 23. do 27. decembra 2024 služby Zákazníckej linky nebudú k dispozícii. Využiť môžete komunikáciu prostredníctvom kontaktného formuláru Napíšte nám alebo klientskeho portálu e-KOMfort. V týchto dňoch budú tiež zatvorené niektoré pobočky v Bratislave, Banskej Bystrici, Nových Zámkoch, Martine a Košiciach.
Asistenčné služby GLOBAL ASSISTANCE SLOVAKIA fungujú bez obmedzenia.
Ďakujeme za porozumenie a prajeme Vám pokojné Vianoce!
Kedysi nám ho hneď po narodení uzatvárali rodičia.
Vďaka tomu sme potom na prahu dospelosti dostali slušné „štartovné“ a na poistenie sme si opäť spomenuli často až s príchodom vlastných detí. Doba sa však mení a podceňovať životné poistenie sa nevypláca v žiadnom období života. Viete, aké mýty najčastejšie ohrozujú naše rozhodnutia?
Mýtus č. 1: Poistenie je drahé
Štatistiky potvrdzujú, že Slováci na životné poistenie vyčleňujú menšie sumy ako susedia na západ od našich hraníc. Alebo ho nemajú vôbec, a to hovoríme o takmer polovici dospelej populácie. „Poistenie dnes plní úplne inú úlohu ako v minulosti a viac sa sústreďuje na riziká. Tie závisia od nášho spôsobu života,“ hovorí Blanka Hatalová, členka predstavenstva KOMUNÁLNEJ poisťovne a uvádza príklady: „Ak nemáte rodinu ani hypotéku, ale veľa športujete a cestujete, stačí si za pár eur mesačne pokryť možné úrazy a hospitalizácie. Ak už ale máte záväzky, ktorých plnenie by vážne ohrozil prípadný výpadok príjmu, poistné krytie by ste si mali nastaviť inak. Rádovo vás vyjde 200 - 300 eur ročne, no spávať budete určite pokojnejšie.“ Odborníčka na životné poistenie pridáva aj ďalší tip na úsporu: „Hľadajte rôzne zvýhodnené kombinované ponuky. Napríklad, ak máte u nás uzatvorené životné poistenie, poistenie pre svoje dieťa môžete mať za 1 euro mesačne.“
Mýtus č. 2: Poistenie počká
Časy sa menia a potvrdzuje to aj fakt, že deti dnes neopúšťajú rodičovské „hniezdo“ v osemnástich, ale až vtedy, keď sú samy schopné postaviť sa na vlastné nohy. No aj po skončení vysokej škole im ešte pár rokov trvá, kým dosiahnu príjem potrebný na hypotéku alebo založenie rodiny. Aj preto nové životné poistenie, po ukončení toho detského, pár rokov vôbec neriešia. „Toto obdobie neodporúčam podceňovať. Mladí ľudia dnes žijú aktívnejšie, veľa cestujú, športujú, a to so sebou nesie aj veľké riziká. Je dôležité o nich hovoriť aj s dospelými deťmi a vysvetľovať im základné pravidlo v životnom poistení - čím som mladší, tým nižšie poistné budem platiť počas celej doby poistenia,“ radí B. Hatalová.
Mýtus č. 3: Poistenie nepotrebujem
Špeciálnou kapitolou životného poistenia sú tzv. kritické choroby a onkologické ochorenia. Každý poisťovací agent by vedel vyrozprávať hneď niekoľko príbehov o tom, ako sa klienti spoliehali na dobrú rodinnú anamnézu. Ale aj o tom, ako mnohých doslova zachránilo vyplatené poistné plnenie v dobe, kedy kvôli chorobe pracovať nemohli. „Nikto z nás nechce myslieť na fatálne choroby. Faktom však je, že každá vážna diagnóza ovplyvní život na určité obdobie, počas ktorého sa treba vysporiadať aj s poklesom či stratou príjmu. Ak už máte rodinu a záväzky, dobré poistenie pomôže výrazne zmierniť dopady takejto udalosti. Napríklad pri poistení onkologických chorôb vyplácame 90 % poistnej sumy už v momente stanovenia diagnózy,“ dodáva B. Hatalová.
Mýtus č. 4: Poistná zmluva je na celý život
Hoci výraz „životné poistenie“ môže vytvárať dojem, že stačí podpísať zmluvu a založiť ju do zásuvky, opak je pravdou. Zbystriť pozornosť treba predovšetkým v momentoch, kedy sa výrazne mení vaša životná situácia. Napríklad si zakladáte rodinu alebo beriete úver. Vtedy už musíte myslieť aj na zabezpečenie rodiny pre prípad choroby či dokonca smrti. „Aj v prípade, že sa váš život výraznejšie nemení, nie je dobré nechať poistku nedotknutú 20 rokov. Ak ste si totiž poistili invaliditu pred 20 rokmi, ceny za pomôcky či náklady na rehabilitáciu boli oveľa nižšie ako sú dnes. Takže poistná suma už nemusí vôbec zodpovedať realite,“ upozorňuje B. Hatalová a dodáva: „V ideálnom prípade je dobré prehodnotiť výšku poistných súm či krytie rizík každé dva roky, čo však nemusí vyhovovať každému. Ale aspoň raz za 5 rokov by si čas mal nájsť každý.“